DYCH VYRÁŽAJÚCA SKUTOČNOSŤ O PARAZITOCH

 

Človek- homo sapiens- je súčasťou prírody a jej cyklov. Príroda je živý organizmus, kde všetko žije v harmónii a súzvuku. My sme tiež jej súčasťou. Aj keď sme sa postavili na koniec potravinového reťazca a nie sme konzumovaný väčšou zverou ako sme sami, nezvíťazili sme nad silou ekosystému- teda mikróbov, pliesní, vírov, baktérií, a tiež parazitov, ktoré patria do tejto množiny. Ekosystém je ucelená časť prírody, ktorá nie je uzavretá a komunikuje s ostatnými časťami prírody. Je to základná jednotka funkčného celku živej prírody. Príkladom ekosystému je napr. listnatý les, alebo vlhké nekosené lúky. V ekosystéme dochádza k prenosu a obehu hmoty, energie a informácií. Nie je špecifikované, akú približnú veľkosť má mať ekosystém, a tak sa za ekosystém môže považovať hoci aj celá biosféra alebo naopak, napr. aj tráviaca sústava psa (vyskytujú sa tu rôzne baktérie, nálevníky, atď…), mláka, ktorá sa čas od času vytvorí po daždi, alebo aj celý oceán. Podľa toho, či „účastníci“ potravinového reťazca využívajú živú alebo odumretú organickú hmotu (biomasu), rozoznávame dva typy potravinových reťazcov: pastevno-koristnícky a rozkladný potravinový reťazec a parazity. Oba typy na seba nadväzujú a uzatvárajú kolobeh látok v prírode. K nim sa pripája samostatný parazitický.
Pastevno - koristnícky: začína živou organickou hmotou vytvorenou rastlinami, sinicami alebo riasami. Tú konzumujú konzumenti I. stupňa, čiže bylinožravce (napr. bylinožravý hmyz, vo vode bylinožravé mäkkýše, zooplanktón a iné). Konzumenti I. stupňa sa stávajú potravou pre konzumentov II. stupňa (napr. dravý hmyz, hmyzožravé vtáky, malé druhy rýb) a tie zase pre konzumentov ďalších stupňov.
Rozkladný: tvoria ho už vyššie spomenuté reducenty. Rozkladný potravinový reťazec začína saprofytofágmi, rozkladačmi odumretej rastlinnej hmoty. Tá sa činnosťou vody, vetra a pôdnych organizmov mení na tzv. detrit, ktorý konzumujú detritofágy (napr. dážďovka). Odumretú živočíšnu hmotu rozkladajú saprozoofágy. Časti živých organizmov prirodzeným spôsobom odumiera a stáva sa mŕtvou biomasou. Tá je materiálom pre postupný rozklad a tvorí začiatok rozkladného potravinového reťazca. Produkt primárnych rozkladačov je substrátom pre ďalšie rozkladače. Výsledok tohto dlhého procesu je premena pôvodnej biomasy späť na anorganickú hmotu, teda mineralizácia odumretej hmoty živých organizmov. Minerálne látky z pôdy odoberajú rastliny, ktoré sú primárnymi producentami organickej hmoty. To je uzatvorenie toku látok a energie v prírode.
Existuje aj tretí typ potravinového reťazca: parazitický. Ten spája rôzne skupiny cudzopasníkov. Parazitický cyklus môže začínať v ktorejkoľvek časti pastevno-koristníckeho reťazca. Existujú teda parazity rastlín, bylinožravcov, aj mäsožravcov. Toto vraví wikipédia o ekosystéme. Ja si to tiež takto predstavujem a myslím, že ak poviem, že ktokoľvek z nás môže v sebe nosiť parazita, prípadne niekoľko, nebudem sa mýliť. Aby sme sa teda pozreli na najčastejšie sa vyskytujúce parazity u človeka (aj keď je ich omnoho väčšie množstvo, ako tu uvádzame):

Machovec dvanástnikový (Ancylostoma duodenale a Necatoramericanus)

Medzi ľudské machovce zahŕňame dva druhy hlíst, Ancylostoma duodenale a Necator americanus,dorastajú do dĺžky okolo 1 cm, pričom dospelé červy žijú v dvanástniku a v tenkom čreve. Majú širokú ústnu kapsulu, vybavenú sklerotizovanými zubami. Tými červ poškodzuje črevnú stenu, čo mu umožňuje príjem krvi z črevných ciev. Menšia skupina machovcov, ktorá infikuje zvieratá sa môže stať parazitom človeka (A. ceylanicum), alebo môže preniknúť ľudskou pokožkou (vytvoriť kožné larvy), ale ďalej sa nevyvíja (A. braziliense, Uncinaria stenocephala).   Vajíčka opúšťajú telo nositeľa výkalmi. Pri priaznivých podmienkach (vlhkosť, teplo, chládok) sa larvy vyliahnu počas jedného až dvoch dní v pôde alebo vo výkaloch, po piatich až desiatich dňoch (a dvoch „pĺznutiach“) sa stanú larvami, ktoré dokážu preniesť nákazu. Takéto larvy môžu prežiť 3 až 4 týždne v priaznivých prírodných podmienkach. Do kontaktu s ľudským hostiteľom prídu tak, že larvy preniknú pokožkou človeka (prehryzú sa) Prenos je možný napríklad cez chodidlá naboso, v mieste vstupu vzniknú malé pľuzgieriky. Častejší je však prenos kontaminovanou potravou alebo vodou. Žilami sa dostanú do krvného obehu až k srdcu a pľúcam. Preniknú k pľúcnym alveolám, dostanú sa od bronchiálnej strómy až k hltanu a hostiteľ ich prehltne. Larvy sa dostanú až k tenkému črevu, kde zostanú až dozrejú na dospelé jedince. Dospelé jedince žijú vnútri tenkého čreva, prichytia sa k stene tenkého čreva a následne sa živia krvou svojho hostiteľa – človeka. Väčšina týchto parazitov sa z tela vylúči počas jedného až dvoch rokov, rekordy ich dlhovekosti môžu dosiahnuť niekoľko rokov. Niektoré larvy A. duodenale, ktoré preniknú ľudskou pokožkou sú nečinné (v čreve alebo svale). Okrem toho k nakazeniu parazitom A. duodenale môže dôjsť aj orálnym prenosom. Avšak N. americanus vyžaduje migráciu.
Geografický výskyt: druhá najčastejšia hlístová nákaza (až po ascariasis). Celosvetový výskyt, najčastejšie územia s vlhkými, teplými klimatickými podmienkami. Oba parazity, N. americanus a A. duodendale sa objavujú v Afrike, Ázii a v Amerike. Necator americanus dominuje viac v Amerike a Austrálii, zatiaľ jediný A. duodenale sa objavuje v stredovýchodnej a severnej Afrike a južnej Európe. U nás sa vyskytujú zriedka, len ako importovaná nákaza. 900 miliónov ľudí trpí týmto parazitom

Škrkavka detská (Ascaris lumbricoides)

Ascaris lumbricoides je najväčšia hlísta, parazit v ľudskom čreve. Nezrelé alebo dospelé parazityA.lumbricoides sa šíria stolicou. Dospelé jedince žijú v tenkom čreve človeka merajú 15 – 30 cm celkovej dĺžky, prierez 0,3 - 0,8 cm a majú oblúkovitý chvost. Dospelé parazity žijú v dutine tenkého čreva. Dospelá samička môže vyprodukovať približne 200.000 vajíčok denne, ktoré sa vylúčia výkalmi (stolicou). Neoplodnené vajíčka môžu byť zjedené, ale neprenášajú nákazu. Oplodnené vajíčka sa menia na embryá a nesú nákazu po 18. dňoch až po niekoľko týždňov, závisí to od prírodných podmienok ( optimálna vlhkosť, teplo, tienená pôda). Po tom ako sú tieto vajíčka zjedené, larvy sa uhniezdia v sliznici tenkého čreva, preniknú sliznicou a putujú krvným obehom až k pľúcam. Larvy tu ďalej dozrievajú (10 až 14 dní) , preniknú alveolárnymi stenami k bronchiálnej stróme a sú prehltnuté. Trvá to asi dva až tri mesiace, kým sa z oplodnených vajíčok vyvinie dospelý červ, ktorý potom kladie vajíčka. Dospelé červy žijú 1 až 2 roky.
Geografický výskyt: najčastejšia hlístová nákaza. Celosvetový výskyt. Najväčší výskyt je v tropických a subtropických krajinách a na územiach s nedostatočnými hygienickými návykmi. U nás sa tiež vyskytuje.

Mrľa ľudská (Enterobius vermicularis)

Enterobius vermicularis je malá hlísta  bielej farby nitkovitého tvaru. Dospelé červy parazitujú v hrubom a slepom čreve človeka. Samička je dlhá 1 cm, samček asi 5 mm. V štádiu larvy mrľa ľudská vyvoláva zápal tenkého čreva. (Tiež ju môžeme nachádzať v pečeni, slinivke, urogenitálnom trakte, podkoží aj v žilách. V mieste prichytenia na sliznicu sa tvoria malé vredy, ktoré sa môžu druhotne infikovať baktériami. Vajíčka sú uložené okolo ritného otvoru. Vlastná nákaza vznikne prenesením oplodnených vajíčok do úst rukami, ktoré predtým spôsobili škrabance okolo ritného otvoru. Najviac ohrozené sú deti, lebo nákaza sa dobre šíri v detskom kolektíve. Nákaza z osoby na inú osobu nastane, ak sa osoba chytí nakazeného oblečenia alebo aj posteľnej bielizne. Mrľou ľudskou sa dá nakaziť aj v prostredí, ktoré je kontaminované jej vajíčkami (napr. závesy, koberce). Niektoré malé vajíčka sa môžu prenášať aj vzduchom alebo vdýchnutím. Tieto sú následne prehltnuté a ďalej sa vyvíjajú. Vajíčka sa premenia na larvy, ktoré sa vyliahnu v tenkom čreve a dospelé červy sa uhniezdia v hrubom čreve. Časový interval od prijatia oplodnených vajíčok v potrave až po kladenie vajíčok dospelého červa je okolo jedného mesiaca. Priemerná dĺžka ich života je okolo dvoch mesiacov. Gravidné samičky migrujú v noci von z ritného otvoru, kde nakladú vajíčka a potom sa vrátia naspäť do čreva. V infikovanej osobe sa môže populácia červov rozšíriť tiež tzv. retroinfekciou, keď nastáva presúvanie novovyliahnutých lariev z okolia análneho  otvoru naspäť do tela. Infekcia s veľkým množstvom červov môže spôsobiť dokonca vysunutie konečníka z tela von. Sprievodným javom je aj veľké svrbenie konečníka.
Geografický výskyt: celosvetový, infekcie sú frekventovanejšie na školách alebo materských školách, v preplnených podmienkach. Hlísty sa objavujú častejšie v krajinách s miernym podnebím ako v tropických krajinách. U nás bežný parazit, a to predovšetkým u detí vďaka ľahkému  prenosu v detských kolektívoch.

Motolica (Schistosoma spp. – viac druhov)

Motolice (Trematoda) sú červy, ktoré väčšinou majú ploché telo. V dospelom stave merajú niekoľko mm až cm. Ich telo má prísavky a niekedy aj tŕne, ktoré slúžia na uchytenie k hostiteľovi. Existujú tri hlavné druhy, ktoré sa môžu stať parazitmi v ľudskom tele a to:Schistosoma haematobium (močová schistosomóza), S. japonicum a S. mansoni (črevná schistosomóza). Ďalšie druhy schistosom, ktoré sú parazitmi vtákov a cicavcov, môžu spôsobiť cerkariovú dermatitídu u človeka. Vajíčka sa uvoľňujú výkalmi alebo močom. Pri priaznivých podmienkach sa z vajíčok liahne obrvená plávajúca larvička (miracídium), napádajú prvého medzihostiteľa, ktorým je určitý druh sladkovodného slimák. V jeho tele sa motolica po niekoľko generácií nepohlavne rozmnožuje a vytvára nepohyblivú sporocystu. Nakoniec slimáka opúšťa plávajúca larva vo vode s vidlicovitým chvostíkom – cerkária. Tá je schopná ihneď z vody preniknúť pokožkou či sliznicami do človeka. Cerkárie počas prenikania strácajú chvostík a premenia sa na schistosomuly. V priebehu svojho dospievania parazity v človeku putujú z  kože krvným riečišťom až na miesto svojej typickej lokalizácie cez vrátnicový krvný obeh do pečene, kde dozrievajú v dospelé jedince. Dospelé červy prebývajú v mesenterických žilách na viacerých miestach, čo je špecifické pre každý druh. Napríklad oplodnená samička kladie vajíčka, ktoré sa hromadia v cievnych kapilárach čriev a pečene (S. mansoni a S. japonicum) alebo urogenitálneho systému (S. haematobium). Z ciev sa potom vajíčka dostávajú do stolice alebo do moču.
Geografický výskyt: schistosomóza, ochorenie vyvolané motolicami sa vyskytuje predovšetkým v trópoch a subtrópoch. V súčasnosti v miernom klimatickom pásme je existencia ľudských nákaz motolicami ojedinelá. Potenciálne riziko infekcií však u nás existuje. Častejším problémom i v miernom pásme je kožné ochorenie, spôsobené larvami motolice tzv. cerkáriová dermitída.

Pásomnica (Taenia saginata a Taenia solium)

Pásomnica Taenia saginata (pásomnica bezbranná) môže dosiahnuť dĺžku 3 - 10 metrov, zatiaľ čo Taenia solium (pásomnica dlhočlánková) môže dosiahnuť dĺžku 2 – 3 m metre. Taeniasis, črevné ochorenie spôsobené pásomnicou sa objavuje po konzumácii surového alebo nedostatočne tepelne upraveného rozmrazeného mäsa. T. solium môže taktiež vyvolať chorobu cysticercosis. Ľudia sú jediní koneční hostitelia pre Taenia saginata a Taenia solium. Vajíčka a gravidné pásomnice sa prenášajú výkalmi; vo vonkajšom prostredí môžu vajíčka pásomnice prežiť niekoľko dní až mesiacov. Dobytok (T. saginata) a ošípané (T.solium) sa nakazia prijímaním potravy nakazenej vajíčkami alebo gravidnými pásomnicami. V čreve zvieraťa sa zárodky uhniezdia, preniknú črevnú stenu a migrujú do priečne pruhovaných svalov, kde sa vyvinú do cysticerkus. Cysticerkus môže v zvierati prežiť aj niekoľko rokov. Ľudia sa nakazia prijatím surového alebo nedostatočne tepelne upraveného mäsa. V prípade, že človek je medzihostiteľom T. solium, môže sa cysticerkus nachádzať aj v svaloch, mozgu, mieche, oku, pľúcach, srdci, podkožne a pod. V ľudskom čreve, cysticerkus dozrieva dlhšie ako dva mesiace do dospelého parazita, ktorý tam môže prežiť aj niekoľko rokov. Dospelé pásomnice sa prichytia prednou časťou tela  steny tenkého čreva skolexom, „hlavičkou“, ktorá má prísavky alebo háčiky a v tenkom čreve aj zostávajú. Dospelé parazity majú telo článkované. Každý článok obsahuje kompletnú sadu pohlavných orgánov (sú hermafrodity), preto k tvorbe vajíčok stačí prítomnosť jedinej pásomnice v hostiteľovi. Články postupne  dozrievajú, oddelia sa od pásomnice, migrujú k ritnému otvoru - konečníku a vylúčia sa stolicou (približne 6 denne). Dospelé parazity T. saginata zvyčajne majú 1.000 až 2.000 článkov, zatiaľ čo dospelé parazity T. solium majú v priemere 1.000 článkov. Články pásomnice, ktoré obsahujú zrelé vajíčka sa uvoľnia a vylúčia stolicou. T. saginata môže uvoľniť až do 100.000 a T. solium 50.000 vajíčok.
Geografický výskyt: oba druhy sa vyskytujú celosvetovo. Výskyt Taenia solium prevažuje v chudobnejších krajinách, kde ľudia žijú v úzkom kontakte s ošípanými a konzumujú nedostatočne tepelne upravené bravčové mäso a veľmi zriedkavo v moslimských krajinách. U nás zriedkavo, iba ako importovaná nákaza.

Vlasovec nerovnaký (Trichuris trichiura)

Hlísta Trichuris trichiura, nazýva sa tiež „ľudský bičíkovec tenkohlavý“. Dospelá samička meria okolo 35 - 50 mm a dospelý samček okolo 30 - 45 mm. Vajíčka sa vylučujú stolicou. V pôde vajíčka prechádzajú vývojom dvojbunkového štádia, bunky sa mnohonásobne delia a ďalej sa z nich vyvinú embryá; vajíčka sa stanú infekčnými  v priebehu 15 až 30 dní. Po požití (rukami, ktoré prišli do kontaktu s kontaminovanou pôdou, alebo kontaminovaným jedlom) sa vajíčka uhniezdia v tenkom čreve, uvoľnia larvy, ktoré dozrievajú a vyvinú sa v dospelé parazity v hrubom čreve. Dospelé červy ( približne 4 cm dlhé) žijú v slepom čreve a vzostupnej časti hrubého čreva. Dospelé červy sa v tejto oblasti uhniezdia v sliznici. Samičky začnú klásť vajíčka 60 až 70 dní po nákaze. Dospelé samičky uvoľnia v slepom čreve okolo 3.000 až 20.000 vajíčok denne. Dĺžka života dospelých červov  je okolo jedného roka.
Geografický výskyt: vlasovec nerovnaký tretia najrozšírenejšia ľudská hlísta. Vyskytuje sa celosvetovo, nákazy sú častejšie v tropických oblastiach s nízkymi hygienickými návykmi, hlavne medzi deťmi. Odhaduje sa, že je nakazených okolo 800 miliónov  ľudí na svete.

 

Toxoplasma gondii


Toxoplasma gondii hrá hlavnú úlohu pri vzniku porúch spojených s produkciou dopaminu – chemikália, ktorá zaisťuje prenos informácií v mozgu a ktorej vďačíme za pohyb aj naše správanie. Ochorenie toxoplazmózou má 2 fázy. Akútna, pri ktorej rýchle narastajú tachyzoidy infikujú široké spektrum tkanív. Potom nastáva latentné štádium počas ktorého sa pomaly replikujú bradyzoidy, tvoria cysty v svaloch a mozgu. Preto nie je čudo, že choroba sa spája so zmenou správania. Pokusná myš má napríklad spomalené reakcie a tiež sa svojho predátora (mačky) prestáva báť, ľahko sa nechá chytiť. Takto zmenené chovanie obeti hrá vlastne v jej tele toxoplazmóza. Umožní jej to dokončiť komplikovaný pohlavní cyklus a rozmnožiť sa. Zmenené správanie môžeme pozorovať aj u človeka. Parazit nerozlišuje, či mení na svoj obraz mozog myši alebo človeka. Vlastný mechanizmus, akým to robí zatiaľ nie je známy, vie sa len, že počas invázie parazit modifikuje hostiteľský cytoskelet (kostru buniek), prestavuje vlákna vnútri buniek a napája sa na mitochondrie. Tiež dokáže zmeniť transkripciu (prepis genetického kódu) a bráni napadnutej bunke, aby spustila mechanizmus obrany pred infekciou. Nedovolí jej spáchať „samovraždu“. Parazit má ešte jednu schopnosť. Vie produkovať enzým tyrozin hydroxylázu. Tento enzým sa zúčastňuje na tvorbe dopamínu. Dopamín je látka, ktorá ovplyvňuje našu náladu, pozornosť, družnosť, motiváciu, spánok. Nakaziť toxoplazmózou sa môžeme napríklad zo zle umytej zeleniny, ovocia, pri konzumácii surového, prípadne zle tepelne upraveného mäsa. Ale aj od domácich miláčikov mačky i psa.
Schopnosťou napadnúť všetky teplokrvné organizmy sa toxoplazmóza radí k najúspešnejším parazitom. Celosvetovo sa nakazí zhruba 30% ľudí. Američanov je nakazených 22% ale  i my v starej Európe nie sme výnimkou. Vo Veľkej Británii je to 10 – 20% obyvateľov a u nás je situácia obdobná. Väčšina ľudí s parazitom v tele nemá skoro žiadne príznaky. Súdilo sa, že problematické sú iba osoby so zníženou imunitou a tehotné ženy, ale opak je pravdou. Nedávno písali o tom, že toxoplazmóza môže škodiť aj šoférom, pretože spomaľuje reakcie. Poznatky zo severného Anglicka sú ešte prekvapivejšie, ľudské nezmyselné chovanie budeme môcť označiť visačkou TOXOPLAZMÓZA. Toľko z výskumov a poznatkov ZM.

Diagnostika parazitov v ZM je možná podľa predpokladaného parazita zo vzorky stolice, moču, krvi, slín. Liečba parazitov v ZM je možná pomocou antiparazitík, antihemetík, antibiotík, antimalaritík,... Napr.: entizol, vermox, albendazol,...

DM vníma parazity, ako patogén v ľudskom tele, ktorý stojí za nespočetným množstvom bežných ale aj vážnych ochorení. Má na mysli i ochorenia, ktoré ZM považuje za nevyliečiteľné. Pri hľadaní informácií a pravdy v otázkach o parazitoch som narazila na veľmi zaujímavé diela MUDr. Jelisejevovej, ktorá v svojich knihách popisuje parazity, ako príčinu mnohých ochorení ale dáva aj návod ako s nimi bojovať. Keďže používam prístroj Salvia, ktorý ma orientuje v ľudskom organizme pri hľadaní toxínov, medzi ktoré radíme aj parazity a ich toxíny (sú to výlučky, ktoré produkujú a ktoré sú mnohokrát toxickejšie než ony samé), stretávam sa s tým, že u ľudí bežne nameriam parazity, v čreve, mozgu, pečeni, koži,.... Vďaka jednému môjmu klientovi, ktorý sa neuspokojil s mojim nálezom, vypátrali sme spolu kolegyňu z ČR, ktorá sa špecializuje na túto problematiku.
Citujem pani Ing. Hanu Bláhovú, ktorej víjde čochvíľa kniha s touto témou. „Som denne vo svojej praxi  konfrontovaná s neradostnými životnými príbehmi a osudmi svojich klientov, ktorí veľa mesiacov márne behali  po lekárskych vyšetreniach a stretávali sa často s až nepochopiteľnými postupmi a chovaním lekárov, s štandardne negatívnymi výsledkami všetkých možných testov,  bez toho aby sa dozvedeli príčinu  svojich ťažkostí a dočkali sa zlepšenia zdravotného stavu. Moje pôvodne  pozitívne ladenie  voči zdravotníkom  sa postupom doby pri tejto práci nejako vytráca. Kedysi som uvažovala o štúdiu medicíny a dcéra je lekárka. Dnes som rada, že som medicínu neštudovala, ťažko by som robila to, čo robím dnes. Dobre chápem, že za súčasného ekonomického nastavenia sú lekári v ťažkej pozícii a sú nútení sa pohybovať v určitej mantineloch, ale dnešný zdravotnícky systém nenahráva ani zdravotníkom, ani pacientom. Čiste teda aj len z všeobecného hľadiska mňa teší, že sa na našom trhu objavila firma, ktorá ľuďom ponúka možnosti, ako sa liečiť svojpomocne, a týchto možností už je veľké množstvo.  Nádej na sebestačnosť ľuďom zdvýha náladu, zvyšuje chuť bojovať, zvyšuje imunitu. Ľudia sú stále vzdelanejší a vo veku internetu už si nenechajú poslušne bez otázok vnútiť chemické lieky. Lekári, aby si udržali svoju ,,klientelu“, budú musieť byť omnoho ústretovejší, budú musieť s ľuďmi viac hovoriť, viac ich počúvať, a viac im veriť. Lekári v dnešnej dobe skalopevne veria laboratórnym testom, viac ako anamnéze a  slovám pacienta. Pokiaľ sú testy negatívne, lekár nepone prstom, aj keď se mu pacient "rúca" pred očami. Medici sú počas šesťročného štúdia spracovávaní tak, že  bezvýhradne veria v neomylnosť ,,vedy“. Nepripustia si ani v duchu možnosť omylu, ľudské chyby, nevhodného testeru, nevhodnej metodiky a podobne. Evidentné symptómy vysvetlia ako psychosomatické a s únavným stereotypom ponúkajú antidepresíva." A teda na okraj dodám, že táto metóda ponúka v terapii parazitov nový rozmer, ktorý sme v ZM ešte nevideli. Tiež ponúka liečbu šetrnejšími homeopatickými, bylinnými a výživovými  doplnkami, ktoré sú rovnako účinné, ale pôsobia dlhodobejšie. Princípom detoxikačnej liečby je odstránenie konkrétneho parazita z konkrétneho tkaniva, čo sa následne dá zmerať na prístroji. Slúžia nám k tomu preparáty energo informačné, výživové doplnky (zvyčajne vyrobené z rastlín, kde je využitá ich sila a skoncentrovaná, ako príklad uvádzam cesnakové, oreganové, klinčekové tinktúry. Tiež som sa zo zvedavosti zoznámila s jednou terapeutkou, ktorá využíva prístroj Oberon (na trhu je ich mnoho iných), ktorý diagnostikuje a aj spätne pôsobí detoxikačne (prinajmenšom zaujímavé. Keďže som dojčila, nepodstúpila som detoxikáciu, takže neviem posúdiť účinnosť tejto liečby.)

TČM sa vyjadruje o parazitoch, ako o vonkajšom patogéne, ktorý vnikne cez ochranné vrstvy tela dovnútra. Pod pojmom parazit sa rozumejú cudzopasníci v oblasti čreva, napr. hlísty, škrkavky, pásomnice, ankylostoma, a pod. Prítomnosť parazitov často vedie k takým príznakom, ako sú nafukovanie brucha, pocit pokazeného žalúdku - zvracanie, zníženie chuti k jedlu, svrbenie v konečníku, svrbenie v nose a ušiach, celková slabosť. Nechutenstvo alebo zrýchlené trávenie, kolísavé bolesti v okolí pupku, modrobiele sfarbenie tváre, odlupujúci sa povlak na jazyku, pulz striedavo malý alebo veľký. Ak sa organizmus parazitov nezbaví, dochádza k zožltnutiu tváre, chudnutiu, zväčšeniu brucha a vystupovaniu žíl na bruchu. Podľa druhu parazitu: mrle – svrbenie konečníku, škrkavka – biele a červené bodky na vnútornej strane pier, pásomnica – biele články parazita v stolici, ancylostoma – žltá farba tváre, chuť na neobvyklé a opuchy. Často sa spoločne s fytoliekmi, ktoré vyháňajú parazity používajú aj fytolieky, ktoré odstraňujú sprievodné príznaky. Napr. pri stagnácii sa užívajú lieky odstraňujúce stagnáciu, zápche laxatíva, pri prázdnote sleziny a žalúdku podporujúce ich funkciu. Ak diagnostikujeme značné oslabenie organizmu, potom predpisujeme látky posilňujúce organizmus, alebo najprv podáme lieky posilňujúce a po nich lieky vyháňajúce parazity. Lieky vyháňajúce parazity sa podávajú vždy na lačno a pri ich aplikácii sa nesmú používať mastné jedlá. Niektoré lieky z tejto skupiny sú jedovaté. Preto je potrebné ich predpisovať v odpovedajúcich dávkach, aby sme neporanili pravú qi. Pri teplote, bolestiach v bruchu, tehotenstve, silnom vyčerpaní, hlavne u starších ľudí, je použitie týchto liekov zakázané!. Opatrnosť je nutná u detí a tehotných žien a pacientov s oslabenou funkciou sleziny a žalúdku. V prípade akútnych bolestí brucha s horúčkou sa nemajú liečivá podávať ihneď, ale až po zmiernení príznakov. Rovnako sa nemá ďalej pokračovať s ich aplikáciou po dosiahnutí liečebného účinku. Diagnostika je odlišná od oboch predchádzajúcich. Terapeut sa spolieha na odčítanie jazyka, pulzu a symptomatické prejavy pacienta. Na liečbu sa použije:
BINGLANG – palma areková,miesto pôsobenia žalúdok a pečeň, odstráni akumulácie, rozhojní qi, je diuretická- pôsobí na opuchy a naháňa parazitov je teplá pálivá
DASUAN – cesnak siaty, miesto pôsobenia- žalúdok, slezina, pľúca, odstráni opuch, jedovatosti, parazity, svrab, úplavicu, škrkavky, ..
NANGUAZI – tekvica semená, miesto pôsobenia- žalúdok, pečeň, chuť sladká neutrálna., pásomnica, askariosa, schisostoma
SHIJUNZI – liana, plod, qisqalis indica, miesto pôsobenia- žalúdok slezina, chuť sladká teplá, askarioza,
WUYI – brest (jilm) plod, chuť teplá, štipľavá, horká, miesto pôsobenia žalúdok slezina, rozbíja akumulácie
FEISHI (FEIZI) – toreja, sem., chuť mierne sladká, miesto pôsobenia pľúca, pečeň, spriechodňuje stolicu, zvlhčuje pľúca, zastavuje kašeľ
Z makrobiotickej lekárničky, by som ešte dodala:
UMEBOSHI - (japonské fermentované slivky), ktoré sa používajú aj v čínskej medicíne - údené a ktoré majú chuť slanú, kyslú, miesto účinku, žalúdok, pečeň, črevo, rozbíjajú akumulácie, harmonizujú stredný žiarič, dezinfikujú, zastavujú hnačku.
Tieto informácie sú všeobecné. Mali by vám dať rozšírený obraz o problematike parazitov v ľudskom tele, aby ste sa vedeli lepšie orientovať v hľadaní pravdy a aby ste vedeli, čo môžete kde očakávať. Na začiatku som vám sľúbila, že vám dokážem, že parazity sa nás týkajú, nás všetkých, bez rozdielu.
A preto sa vás pýtam, či máte:

  • tras, tiky, zášklby svalov, vnútorné chvenie ?
  • srdečné arytmie, tachykardia, akoby zášklby, vynechanie srdcového rytmu?
  • poruchy nálad, výbuchy hnevu, pocit, že život nemá cenu, depresie, úzkostné stavy, pocity paniky, strach zo smrti, myšlienky na smrť?
  • závrate, mžiky pred očami, zatmievanie pred očami, pocit na omdletie ?
  • poruchy videnia, rozmazané, pocit cudzieho telieska v oku, šmuhy, bodky, škvrny ?
  • autoimunitné ochorenie?
  • astmu, prípadne iné vážne respiračné choroby?
  • poruchy štítnej žľazy?
  • kožné hrudky, cysty na koži, atopický ekzém ?
  • kĺbne problémy, reumu?
  • únavový syndróm?
  • migrény, nespavosť, alergiu,...?
  • subfebrílie- kolísanie alebo stále zvýšenú telesnú teplotu?
  • alergiu, alergiu či intoleranciu na niektoré potraviny?
  • nafukovanie, poruchy trávenia, nechutenstvo, nadmerná žravosť?
  • svrbí vás konečník, v ušiach, v nose?
  • máte zvláštne chute, na trávu, hlinu, omietku, hnilé ovocie?
  • máte anémiu, výrazne ste schudli, trpíte obezitou?
  • Máte bolesti kĺbov, chrbtice?

Takto by sme mohli pokračovať ešte veľmi dlho, pretože za všetkými týmito príznakmi sa môžu skrývať parazity. Ale ubezpečujem vás, že bez dôkladnej diagnostiky, dôkazov, by som si ani ja nedovolila zhodnotiť takéhoto klienta a podať mu terapiu. Preto je nesmierne dôležité, aby ste podľa vlastného presvedčenia a vedomostí zvolili tú správnu metódu pre vás a potom plne dôverovali terapeutovi, ktorého ste si vybrali. Tiež vyzývam vás všetkých k trpezlivosti, keď ste sa dali do boja s parazitom, majte na  zreteli, že mu ide o život a preto sa vás bude držať zubami nechtami, použije všetky prostriedky, aby to prežil, lebo pravidlo vesmíru a prírody je, že prežijú iba najsilnejší. (Ale nech vás nepomýli fyzická veľkosť). Nebojte sa tiež v boji proti zákerným prízrakom kombinovať jednotlivé postupy. Treba však, aby vaši terapeuti vedeli jeden o druhom, aby vedeli predvídať reakcie na byliny, prípadne na kombinácie s doplnkami výživy, aj liekmi.

Pri očiste tela vám držím palce. Do skorého videnia.

Lucia Bátkyová

Súvisiace články: